Snáď to, čo sme od týchto volieb očakávali, bolo viac než zadosťučinenie z úspechu preferovanej persóny. Myslím, že ten hlbší zmysel a vyšší princíp, ktorý sa ešte nepodarilo pretaviť do volebného výsledku, sa predsa nevytratil a naše úsilie o zmeny pokračuje ďalej. Čo si však môžeme z tohto výsledku vziať ako memento je, že rozumnosť politických argumentov je daná schopnosťou  voličov  tieto argumenty pochopiť. Inak aj tie najdokonalejšie vízie a kritika či varovania pred potláčaním demokracie nemajú šancu presvedčiť a tým pádom, či sa nám to páči alebo nie, nie sú rozumné.

Ono sa vlastne nič mimoriadne nestalo a napokon to ani nič mimoriadne pre nás neznamená.  Ani víťazstvo Radičovej by nezmenilo politickú situáciu bez ďalšej kopy práce, tak ako víťazstvo Gašparoviča neznamená koniec.  Ani jeden z kandidátov by z pozície úradu, o ktorý sa usiloval nevyriešil základný problém najbližších dní - ekonomickú krízu.  Práve toto je aspekt, ktorý ešte umocňuje platnosť príslovia o košeli a kabáte.  Keď sa bežný človek obáva o živobytie, potom demokracia a morálka sú preňho „zbytočný luxus".

Áno, mali by sme sa začať orientovať na tento problém a ponúkať riešenia, ktoré budú v prvom rade zrozumiteľné aj tomu najjednoduchšiemu občanovi a práve jemu, pretože ON predstavuje najväčší volebný potenciál a ON je krízou najviac ohrozený. Ak teda dokážeme odborne podloženými návrhmi, pretlmočenými do ľudskej reči ponúknuť riešenia, nemusíme sa obávať o výsledok akýchkoľvek volieb. Potom ani politické hry typu maďarskej karty, či prepierania káuz nemajú žiadnu šancu.

Ak tieto riešenia ponúkne navyše „politicky a morálne čistý" subjekt, bude to ešte lukratívnejšia voľba pre všetky kategórie voličov.

Kde ja osobne  vidím jeden z hlavných priestorov, ktorý ponúka nevyužitý potenciál v čase krízy, tak je to práve slovenský vidiek, bez ktorého sa voľby u nás nevyhrávajú. Naša krajina nemá to šťastie na prírodné zdroje ako napríklad Nórsko, alebo Rusko, ale nejaké predsa len máme. Ich nevyužitie je preto trestuhodným hazardom a doteraz žiadna politická garnitúra neprišla s prepracovanými  návrhmi pre využívanie našich jediných zdrojov: lesov, pôdy a vody. Tieto zdroje sú jednak obnoviteľné a jednak predstavujú odvetvia, ktoré krízou nemusia byť významne dotknuté, lebo ich využívanie môže tvoriť uzavretý obeh v rámci konkrétneho regiónu a tým zabezpečovať jeho rozvoj a zároveň byť do značnej miery nezávislý na globálnych ekonomických parametroch.  

Súčasná vláda bohužiaľ nedisponuje odborníkmi, ktorí by dokázali vytvoriť koncepciu pre tieto odvetvia a politické praktiky súčasnej koalície zároveň bránia angažovaniu týchto odborníkov a dávajú skôr priestor neschopným nominantom. Preto súčasné výkriky do tmy ohľadom využívania biomasy, podpory lesníctva, či podpory rozvoja vidieka, sú buď iba tápaním, alebo premyslenou taktikou pred ďalšími krokmi , ako napríklad privatizáciou štátnych lesov a podobne.

Dajme Slovenskej dedine nádej na lepší život a nielenže máme voľby „vo vrecku", ale pomôžeme Slovensku. Náš najväčší potenciál je práve tam.