Sme krajinou psieho utrpenia?

Autor: Ivan Holko | 14.1.2011 o 11:10 | (upravené 14.1.2011 o 19:13) Karma článku: 9,91 | Prečítané:  2291x

V pondelok vecer som si pozrel obľúbenú reláciu Reportéři ČT a pri reportáži o utrácaní psov na Slovensku som ostal, mierne povedané, prekvapený. Stačil už len úvod moderátora k príspevku: „O Slovensku toho víme čím dál míň a v mnoha oblastech se naše blízké země od sebe vzdalují. Českého milovníka psů by asi ani ve snu nenapadlo, že u slovenských sousedů je možno zabít psa stejně snadno jako mouchu. Zatímco u nás je zabití psa trestným činem, pokud to neschválí veterinář, na Slovensku se utrácejí psy zcela volně a bez dlouhých řečí. Slouží k tomu tzv. karantenní stanice..."

Pre tých, ktorí si reportáž nepozreli iba uvediem, že sa jedná o prípad, ktorý inicioval facebookový príspevok zúfalého dievčatka, ktoré prosilo o pomoc, nakoľko jej matka chcela nechať utratiť psíka. Určite smutný prípad, ale určite nie typický pre Slovensko, resp. našiel by sa kdekoľvek na svete.

Moje rozčarovanie bolo hlavne zo zaujatosti reportáže, ktorá hraničila s fanatickým osočovaním bez uvedenia faktov zo zákona, či vyjadrení kompetentných úradov, čisto iba na základe subjektívnej „psíčkarskej" interpretácie dvoch či troch, nie náhodne, vybratých prípadov, akých by sa dalo nájsť nespočet, opäť, kdekoľvek na svete.

 Ako veterinár a človek poznajúci situáciu v oboch krajinách (v ČR už roky pracujem) zásadne protestujem proti takejto neprofesionálnej interpretácii. Na podporu uvediem fakty, pričom  niektoré sú pri porovnaní s ČR „paradoxne" v prospech Slovenska.

 Už úvodné slová moderátora relácie obsahujú klamstvo. Ak odhliadnem od prirovnania utrácania na Slovensku k zabitiu muchy, tak v tvrdení o tom, že v ČR sa psy nesmú utrácať bez povolenia veterinára, nie je pravdou, ako nie je pravdou, že u nás sa to môže diať úplne voľlne. Situácia  je totiž úplne rovnaká v oboch krajinách a vyplýva z nášho Zákona 115/1995 o ochrane zvierat (nahradeného Zákonom 39/2007)resp v Čechách zo Zákona 162/1993 na ochranu zvířat proti týrání.

 Zákon 115/1995.Zz

 Zákon 162/1993 Sb

 V oboch zákonoch je uvedené, že usmrtiť zviera by mal predovšetkým veterinárny lekár okrem naliehavých prípadov, kedy to môže vykonať aj iná spôsobilá osoba (§5 ods.5 v ČR). V slovenskej verzii je to ešte viac špecifikované v §18.

 Usmrtenie spoločenských zvierat môže vykonať len veterinárny lekár okrem naliehavých prípadov na ukončenie utrpenia zvieraťa, ak pomoc veterinárneho lekára nemožno rýchlo zabezpečiť. Usmrtenie sa musí vykonať s minimálnym utrpením zvieraťa. Zvolená metóda usmrtenia musí spôsobiť buď zbavenie vedomia s následnou smrťou, alebo uvedenie do hlbokého celkového znecitlivenia s následným postupom, ktorý bezpečne spôsobí smrť.

 Bezdôvodne usmrtiť zviera je zakázané podľa oboch noriem a za dôvod sa považujú presne vymedzené účely, z ktorých uvádzam iba ten, ktorý je relevantný pre náš prípad:

 V ČR podľa §5 príslušného zákona

Důvodem k usmrcení je:
g) regulování populace hospodářských zvířat, pokusných zvířat, zvířat v zájmových
chovech, zvířat v lidské péči a volně žijících zvířat,

 V SR podľa §5  príslušného zákona

Dôvodom na usmrtenie zvieraťa pre účely tohto zákona je:

e) usmrtenie nechcených zvierat, zvierat v útulkoch alebo túlavých zvierat,

 Na základe týchto odsekov je možné utratiť zviera v útulku ako v Čechách tak aj na Slovensku.

 Zaujímavý je pohľad na trestnoprávnu zodpovednosť pri týraní zvierat. V oboch krajinách je týranie zvieraťa trestným činom, no rozdielne sú postihy, a tu možno konštatovať, že Slovensko má prísnejšie tresty. Zatiaľ čo v ČR môžete vyviaznuť iba zo zákazom činnosti, alebo pokutou, na Slovensku vás odňatie slobody neminie a to na minimálne 6 mes.. Horná hranica je taktiež u nás vyššia a to 3 roky oproti 2 rokom v ČR.

 Tu je znenie z Trestných zákonov oboch krajín:

 § 378

Týranie zvierat

(1) Kto

a) týra zviera, hoci bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý alebo za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený,

b) týra zviera zvlášť krutým a surovým spôsobom, alebo

c) utýra zviera,

potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.

(2) Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a) na viacerých zvieratách,

b) verejne alebo na mieste prístupnom verejnosti,

c) na zvierati osobitne chránenom zákonom, alebo

d) závažnejším spôsobom konania.

 

 § 203 Týrání zvířat

Kdo týrá zvíře, ačkoliv byl za obdobný přestupek v posledním roce postižen nebo za takový čin v posledních dvou letech odsouzen, bude potrestán odnětím svobody až na jeden rok nebo zákazem činnosti nebo peněžitým trestem.
(2) Kdo utýrá zvíře, bude potrestán odnětím svobody až na jeden rok nebo zákazem činnosti nebo peněžitým trestem.

http://business.center.cz/business/pravo/zakony/trestni_zakon/cast2h5.aspx

 V reportáži sa spomínal ešte jeden aspekt, a to odstrel psov poľovníkmi, ktorí majú právo zastreliť psa pohybujúceho sa v revíri. Toto je osobitná kapitola, ktorá má ale taktiež rovnaký právny základ v ČR aj SR, pričom minulý rok sa náš zákon zmenil v prospech svojvoľného odstrelu psov, ktoré sa bohužiaľ deje (aj v ČR). Tu zastávam názor, že problém škôd v poľovných revíroch spôsobených psami nie je natoľko dramatický ako bývajú dramatické prípady zneužitia tohto práva poľovníkmi a následnej nemožnosti dovolania sa spravodlivosti. Preto plne zastávam názor, že toto právo odstrelu psov by poľovníkom malo byť odňaté zmenou zákona, ako u nás tak v Čechách.

 Čo sa týka vyjadrení pani poslankyne NR SR Tatiany Rosovej v reportáži, nechcem ho komentovať lebo neviem, do akej miery a akým spôsobom boli jej vyjadrenia použité. Pre ilustráciu však uvádzam link na zaujímavý a aj právne erudovaný blog ohľadom jej legislatívnych aktivít, ktoré niekedy postrádajú práve tú potrebnú erudíciu.

 Na záver  možno konštatovať, že zákony v ČR a v SR sú spravidla rovnaké a majú dokonca identické časti, čo mohlo reportérom ČT dôjsť. Otázkou určite ostáva ich aplikácia v praxi, no nikde v reportáži som sa nestretol s objektívnou štatistikou súdnych prípadov z oboch krajín. Naopak, v reportáži sa akokoľvek bránilo pohľadu na vec aj z druhej strany a na otázky prevádzkovateľa karanténnej stanice, čo má robiť v situácii keď je má plný stav a denne mu policajti privezú niekoľko ďalších psov, reportérka reagovala iba hysterickým opakovaním nemorálnosti utrácania. Toto je totiž absolútne zásadná vec.

Pre objektivitu musím povedať, že v ČR je situácia s aplikáciou zákona skutočne trochu iná a prejanuje sa početnejšia a organizovanejšia chovateľská obec, ktorá berie viac ohľad na záchranu psa, avšak situácia nie je dramaticky odlišná. Aj v ČR, v prípade plných útulkov, čo je realita dňa, mnohokrát neostáva nič iné ako utratenie alebo ponechanie psa svojmu pouličnému osudu, ktorý býva často krutejší ako „uspanie" nehovoriac už o ďalších aspektoch túlavých psov.

Problém týrania zvierat je realitou a treba sa ním zaoberať. Zovšeobecňovanie a kolektívne obviňovanie však nie je cestou. Cestou je nekompromisná aplikácia platných zákonov a postih nezodpovedných „chovateľov". Túlavé psy a ich riešenie sú totiž už len dôsledkom a nie podstatou problému. Každá minca má však dve strany a preto si nemôžme dovoliť ignorovať aspekty ochrany zdravia a bezpečnosti ľudí a problém túlavých zvierat sa musí riešiť, lebo to môže dopadnúť napríklad aj tak ako sa píše v tomto článku z jesene minulého roka, nie náhodou z ČR :-). http://www.sedmicka.cz/kladno/clanek?id=238005

Doplnok 14.1.2011 o 19,00 Znenia sú citované zo Zákona 115/0995 pričom v súčasnosti je tento už zapracovanou súčasťou Zákona 39/2007 avšak znenie príslušných odsekov je identické.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

S kým sa križuje Robert Kaliňák?

Všade inde by už demisia ministra vnútra bola aj zabudnutá a nástupca dávno v úrade.


Už ste čítali?