Samozrejme, na túto otázku si dokáže odpovedať asi každý sám, avšak mal by pri tom vychádzať z faktov, a to nielen z percent v premenlivých prieskumoch ešte premenlivejších agentúr.
Ani nie tak z vlastného pričinenia, ako skôr z množiacich sa blamáží SDKÚ, sa Kresťanskodemokratické hnutie dostalo na symbolické rázcestie. O čo symbolickejšie je, o to viac je pre túto stranu historické. Už i zarytému politickému kombinatorikovi musí byť jasné, že najpravdepodobnejšia vládna koalícia po voľbách je SMER + KDH, a s touto myšlienkou sa viac menej stotožňuje aj samotné KDH, aspoň jeho vedenie (mínus Lipšic). To je ale v priamom rozpore so spomínanou úlohou lídra slovenskej pravice. Veď ako môže byť líder pravice vo vládnej koalícii s typicky ľavicovou stranou, navyše postkomunistickou, a teda zaváňajúcou totalitou?
Pristúpenie na takýto, už ani nie zlepenec ale chiméru, je skôr rezignácia na líderstvo, a hlavne, rezignácia na pravicové a bohužiaľ aj mravné hodnoty. Ako si má kresťanský volič vysvetliť, že "jeho strana" sa zbratá s tými, ktorí ešte nedávno prenasledovali jeho a jeho deti iba preto, že chodievali do kostola? Ako si má vysvetliť to, že už nie je problémom rozkrádanie, náhubkový zákon atď?
Asi nijak rozumne. Alebo až príliš rozumne.
Že pre stabilitu Slovenska? Áno, áno, to je už známy farizejský šláger v takýchto situáciách, ale taktiež vieme aj to, že žiadna stabilita postavená na zbojníckom bratstve nebola pre Slovensko nikdy prínosom, ale naopak.
Napriek všetkému, KDH je v dobrom zmysle slova starou a ideovo konzistentnou stranou, ktorá nepochybne dnes prechádza veľkou dilemou. Ak sa neuspokojí iba s týmto "darom z nebies" v podobe pár desatinového náskoku na čele pravice, môže mať šancu, a aj oprávnenú ambíciu, si túto pozíciu udržať a pestovať. To sa však musí vzdať lákavej možnosti istého vládnutia a jednoznačne odmietnuť Ficove vábenie. Na druhej strane by to nemala byť až taká dilema, ak by si KDH skonfrontovalo s vlastnými hodnotami dávne aj nedávne počínanie lumpensocialistov. A ak si náhodou robia ilúzie, že oni červených udržia na uzde, nech sa poobzerajú okolo seba na netrpezlivo prešľapujúce nevesty, ktoré ich môžu kedykoľvek nahradiť, ak by sa náhodou "cukali".
Práve nejednotnosť a absencia prirodzeného lídra pravice vedie niektoré strany k tomu, čo dnes predvádzajú - bezostyšné tance lásky k SMERu. Ak to myslí KDH s líderstvom vážne, nech smeruje Fígeľ svoje výzvy k pravicovým partnerom a nie k Ficovi. Kým je ešte čas.


















