reklama

Recept na beztrestnosť slovenských plagiátorov.

Aj tak možno, s trochou nadhľadu, označiť rozhodnutie OS v Ružomberku vo veci porušenia autorských práv. Sudkyňa pritom vydala dve totálne protichodné rozhodnutia na základe rovnakých faktov bez viazanosti názorom vyššieho súdu.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

Možno si niektorí pamätáte na medializovanú kauzu týkajúcu sa prešľapu bývalej riaditeľky veterinárneho ústavu, ktorá opísala od slova do slova odborný článok svojich podriadených do svojej dizertačnej práce, samozrejme bez ich vedomia a bez citácie.

Celá vec bola o to pikantnejšia, že sa jednalo o manželku vysoko postaveného úradníka a aj sama žalovaná sa neskôr stala vedúcou sekcie na ministerstve.

Jedným z argumentov obhajcu žalovanej bolo, že sa pri diele spoluautorov jedná o nerozlučné spoločenstvo a preto sa nemôžeme domáhať ochrany iba dvaja zo štyroch spoluautorov, ale iba všetci spoločne a nerozdielne. 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Súdy dali za pravdu nám a rozhodli, že sa pani riaditeľka musí ospravedlniť, nakoľko použila vo svojej dizertačnej práci text, z ktorého, ako ona sama priznala, nevytvorila ani jedinú vetu.

Na margo jej argumentov súdy uviedli, že o nerozlučné spoločenstvo sa jedná iba pri nakladaní s dielom spoluautorov a nie pri ochrane autorských práv. Takže sa ochrany môžu domáhať aj jednotliví spoluautori samostatne.Dokonca pri vyhlásení rozsudku použila sudkyňa Okresného súdu (OS) aj judikatúru Najvyššieho súdu ČR, nakoľko u nás nie je v podobnej veci ustálená judikatúra a právna úprava je strohá.

Mimochodom znenie českého Autorského zákona §8 ods.4 vyslovene hovorí: Domáhat se ochrany práva autorského k dílu spoluautorů před ohrožením nebo porušením může i jednotlivý spoluautor samostatně.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Krajský súd (KS) rozsudok potvrdil avšak pripustil možnosť mimoriadneho dovolania, čo žalovaná aj využila a dovolala sa na Najvyšší súd (NS), ktorý po 4 rokoch rozhodol. Rozsudok KS zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie s tým, že nariadil upresniť či som článok písal iba ja alebo sme ho vytvorili spoločne. To preto, aby mohol zodpovedať otázku, či sa môžu domáhať ochrany autorských práv aj jednotliví spoluautori samostatne. K veci porušenia autorských práv sa NS nevyjadril. Alibizmus, typický pre naše súdy.

KS vec posunul OS no a ten, čuduj sa svete, rozhodol úplne naopak ako v predošlom rozhodnutí. Rovnaká sudkyňa, predsedníčka OS JUDr. Janka Majerčíková, tentokrát konštatuje presný opak toho čo minule, a to bez akýchkoľvek nových dôkazov či skutočností, ako aj bez viazanosti právnym názorom súdu vyššieho stupňa. Posúďte sami:

SkryťVypnúť reklamu
reklama
  1. Rozsudok OS Ružomberok z 26.3.2009 (5C/73/2008): Spoločné a nerozdielne spoluautorstvo k dielu zakladá právo všetkých spoluautorov nakladať s dielom spoločne, toto nerozlučné spoločenstvo sa však týka len nakladania s dielom, avšak nevzťahuje sa na osobné práva autora (§17 Autorského zákona) a majetkové práva autora (§18 Autorského zákona), ktoré si môže každý zo spoluautorov uplatňovať samostatne. Z toho dôvodu je súd toho názoru, že v danom prípade sa nejedná o nedostatok aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľov a je vecou jednotlivých autorov, či sa rozhodnú uplatňovať svoje autorské práva na súde alebo nie.

  2. Rozsudok OS Ružomberok z 13.5.2015 (3C/172/2014): Vzhľadom na povahu a charakter diela spoluautorov ako aj s ohľadom na právo dielo použiť, ktoré v zmysle §17 Autorského zákona prislúcha všetkým spoluautorom, súd má za to, že v danom prípade ide o nerozlučné spoločenstvo a v takom prípade je potrebné aby na strane žalujúcej vystupovali všetci spoluautori predmetného diela, ktorí sú v postavení nerozlučného spoločenstva. Zo samotného žalobného petitu (textu ospravedlnenia pozn. autora) vyplýva, že navrhované znenie ospravedlnenia zasahuje aj do práv tretích osôb, ktoré však nie sú účastníkmi predmetného konania..... Predmet súdneho konania sa týka aj iných osôb ako účastníkov konania, napriek tomu žalobcovia požadujú, aby sa rozhodlo aj o ich právach a oprávnených záujmoch. Na základe uvedeného súd potom z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobu v celom rozsahu zamietol.

Úžasné! Ak sa Vám niekto ospravedlní je to nesporne bezprecedentný zásah do Vašich práv, však?

Už nie je podstatné to, že žalovaná totálne opísala, čo nebolo jej výtvorom! Mimochodom, súd nijako neskúmal aký je postoj ostatných spoluautorov k veci a ani neriešil prípadnú zmenu textu ospravedlnenia. To zjavne nebolo cieľom.

Čo teda bolo cieľom rozhodovania sudkyne JUDr. Janky Majerčíkovej?

Zmyslom a účelom Autorského zákona je ochrana autorských práv, ktorú garantuje Listina základných práv a slobôd ako aj Ústava SR. Ak je základným aspektom aplikácie práva dodržať zmysel a účel zákona, prečo sa JUDr. Majerčíková štylizovala do role obhajcu žalovanej a hľadala všemožné a krkolomné cestičky ako zbaviť autorov ich práva na ochranu? A prečo tak odrazu zmenila názor? Kam sa podela argumentácia českými judikátmi? Kam sa podela konštatácia o neoprávnenom použití cudzieho textu? Slúži takýto prístup súdu spravodlivosti?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Na tieto otázky nech si odpovie každý sám, ja poviem len jedno. Keďže sa jedná o jediný spor podobného druhu na Slovensku, vytvára sa týmto rozhodnutím nebezpečný precedens. Náš Autorský zákon je málo konkrétny a tým dáva priestor na podobné špekulatívne výklady.

Ak si totiž niekto zmyslí, že si uľahčí prácu podvodom, stačí ak použije nejaké dielo viacerých spoluautorov a má takmer vyhraté. Ak sa hoci len jeden zo spoluautorov ukradnutého diela nechce ťahať po súdoch (stojí to čas, stres a peniaze), potom sa ani ostatní nemôžu domáhať ochrany svojich práv, lebo to vraj môžu iba všetci spoločne. A plagiátor si veselo užíva beztrestnosť. Tak si to vyložil náš súd. Ešte lepši príklad je, keby jeden zo spoluautorov bol napr. Japonec alebo Američan, čo pri vedeckých článkoch nie je zriedkavosťou.

Zrejme, uvedomujúc si invalidné zdôvodnenie a hlavne nemorálnosť rozsudku, sa ho sudkyňa snažila ešte podporiť absurdným dodatkom v duchu „dovoľujem si podotknúť“. V ňom konštatuje, že žalobcovia, teda my, sme nemali súhlas na publikovanie výsledkov výskumu a preto sme vraj porušili práva zamestnávateľa a podľa rímsko-právnej zásady „z nepráva nemôže vzísť právo“ by sme ani nemali mať nárok na ochranu autorských práv. K tomu len toľko:

Výsledky, teda surové dáta laboratórnych analýz, nie sú ani zďaleka článkom. Ten si vyžaduje tvrdú drinu, najmä pri diskusii a zhodnotení výsledkov, ktoré sú len predlohou. Žalovaná síce tvrdila, že sme nemali súhlas riaditeľa organizácie (jej) na publikovanie výsledkov výskumu, no zároveň trvá na tom, že článok je tzv. zamestnaneckým dielom. Je to zaujímavý rozpor, ak sa malo jednať o zamestnanecké dielo, ktoré, podľa zákona, vzniká v rámci plnenia pracovných úloh, no my sme pritom, podľa nej, nemali na článok súhlas pracoviska. Žeby sa ani žiadny súhlas nikdy nevyžadoval? To sme si dovolili, čo? Publikovať prácu ústavu (s uvedením názvu a adresy) a tým vystaviť svetu jeho odbornú kvalitu. Ale to vôbec nie je podstatné.

Podľa §15 Autorského zákona Autorské právo na dielo vzniká okamihom, keď je dielo vyjadrené v podobe vnímateľnej zmyslami bez ohľadu na jeho podobu, obsah, kvalitu, účel alebo formu jeho vyjadrenia.

Z toho jasne vyplýva, že publikovanie či iné zverejnenie odborného článku, nemá na autorské práva nijaký vplyv. Tie vznikli v momente napísania poslednej vety a článok mohol pokojne ležať v zásuvke a už bol chránený zákonom. Ale toto sudkyňa veľmi dobre vie a v minulom rozhodnutí hlúpe výmysly riaditeľky o nesúhlase absolútne ignorovala, teraz ich však zdôraznila. Prečo?

My sme samozrejme pripravení dotiahnuť vec do konca, hoci aj do Štrasburgu. Európsky súd pre ľudské práva určite neakceptuje fakt, že kvalita právnej ochrany základných práv a slobôd je na Slovensku menšia, než napríklad v ČR či ostatných štátoch Rady Európy a preto veríme v konečný úspech. A možno sa nájde nejaký osvietenec už na Ústavnom súde SR, ktorý podobne ako v Čechách skonštatuje, že nie je možné pripustiť aby sa autor svojho ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu mohol domáhať iba prostredníctvom inej osoby, t. zn. spoluautora, ktorý môže byť nečinný, alebo ktorého záujmy môžu byť iné.

Čo ale nezodpovie asi nikto je otázka, prečo naše súdy rozhodujú v rozpore so zmyslom a účelom zákona a bez bázne a hany zmenia o 180° vlastné rozhodnutie.

Tak či onak, jedno z rozhodnutí predsedníčky OS v Ružomberku je prinajmenšom odborne nesprávne (neboli predložené žiadne nové skutočnosti) a za chyby by sa malo platiť, aspoň v každej inej profesii to tak je.

Kto to teda zaplatí?

Opäť my všetci. Bohužiaľ.

P.S.

Zdá sa, že pocit nedotknuteľnosti a odhodlanie chrániť svoje osobné pozície sú u niektorých sudcov silnejšie ako pokora k výsadnému postaveniu, ktoré majú“.

„...nad formálnym súladom so zákonom musí stáť spravodlivosť. Nad labyrintom zákonov - princípy právneho štátu a duch zákonov“.

Andrej Kiska, 18. 6. 2015

Ivan Holko

Ivan Holko

Bloger 
  • Počet článkov:  35
  •  | 
  • Páči sa:  3x

Pracujem v oblasti veterinárnej medicíny, kde skúmam mikróby a diagnostikujem infekčné choroby. Spolieham sa hlavne sám na seba a učím tomu aj svoje deti, no záleží mi aj na stave spoločnosti, v ktorej budú žiť.Som jedným zo zakladajúcich členov a okresným predsedom strany SaS, kde spolupracujem pri tvorbe programu v oblastiach poľnohospodárstva, vedy a výskumu. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu