Kotlebovatenie a strata zmyslu pre realitu.

Autor: Ivan Holko | 17.4.2016 o 22:06 | Karma článku: 5,57 | Prečítané:  885x

Zákaz myšlienok, aj tých najzvrátenejších, býva neúčinný a mnohokrát zaváňa pokrytectvom. Ak sa spoločnosť bojí diskusie, niečo s ňou nie je v poriadku a sama sa začína podobať tomu istému názorovému prúdu, ktorý tak zatracuje...

Presvedčenie, že iba odsúdením Kotlebu klesne jeho popularita je omyl. Tézy o poskytnutí alternatívy, ktorá odláka jeho priaznivcov sú prinajmenšom relatívne ak nie utopistické. Ak je popularita iracionálna (a ona väčšinou je), racionálnymi víziami ju neznížite. Jedinou šancou je vytrvalo viesť diskusiu a argumentami usvedčiť názorového protivníka z toho, že je tým, kým skutočne je a nie tým, za koho sa len vydáva. Zakazovanie či nepripúšťanie diskusie je vlastne rezignáciou na toto náročné presviedčanie, ktoré je asi príliš prácne pre lenivých politikov aj naše médiá. Veď načo vysvetľovať v čom je Kotleba nebezpečný a v čom nie, rovno zakážme diskusiu, držme si ho 10 metrov od tela a je to!

Ak by sa človek reálne a bez predsudkov pozrel na Kotlebovu kariéru, jedna vec mu dôjde veľmi rýchlo. "Fašizmus" v jeho podaní je hlavne kulisou v jeho oportunistickom divadle. Len tak sa dá vysvetliť  počínanie pána banskobystrického župana (zamestnávanie rodiny, zákazky pre kamarátov), zdieľanie viacerých funkcií (a platov) a rovnako sa môžeme pousmiať nad beznádejným odmietaním štátnej dotácie pre politické strany. Napriek tomu, že väčšina ľudí to aj takto vníma, fašistický kontext ĽSNS sa ignorovať nedá. Treba ho konfrontovať a demaskovať v celej jeho zvrhlosti, rozobrať na súčiastky a oddeliť statočnú pomoc babkám po povodniach od mlátenia názorových odporcov, či obhajoby gardistov z Kremničky. To sa ale neudeje gumovaním Kotlebu. On tu už je, a nebezpečne rastie, a stále viac ľudí si hovorí "akí fašisti, chlapci predsa pomáhajú babke, susedom...a hlavne, cigáni sa ich boja"

Zákaz myslenia toto myslenie nezastavuje, ale naopak, tvorí mu živnú pôdu.

Bohužiaľ, Slovensko má svoju fašistickú minulosť, s ktorou sa vraj dokázalo vyrovnať. Ale skutočne? Ako je potom možné, že po nežnej revolúcii sa ako z reťaze utrhli vyvolávači Tisa. A neboli to iba bezvýznamní nostalgici, ale napríklad aj samotní vysokí predstavitelia cirkvi! A vôbec, aké oficiálne stanovisko poskytla "strážkyňa mravov" k Slovenskému štátu? Žiadne. Čiže dnes sme svedkami pravidelného verejného velebenia Tisa, právoplatne odsúdeného vojnového zločinca. A čo spoločnosť, prečo nikto nereaguje?  Nuž preto, lebo si ho potichu rehabilitovala práve katolícka cirkev. Áno, tá vplyvná organizácia, ku ktorej názorom vzhliada s rešpektom podstatná časť slovenskej verejnosti (aj politikov a historikov). Čo si teda môžu naši ľudia - kresťania myslieť o fašizme? A čo majú odpovedať svojím vnukom, keď sa ich opýtajú na toho Kotlebu, či je on naozaj fašista keď ospevuje Tisa a Slovenský štát? Veď pán farár povedal, že Tiso bol otcom slovenského národa! Ale nie, nie je to také jednoduché a úloha (vina) cirkvi je taktiež len čiastočná a ani jej okamžitý morálny dištanc od Tisa (a Kotlebu) by problém hneď nevyriešil (no určite by pomohol).

Ak si niekto myslí, že ľudáctvo a antisemitizmus boli výsadou unifomovaných s dvojkrížom či v sutanách, nech si prejde udalosti počas a bezprostredne po vojne, ako napr. topoľčiansky pogrom. Na to už dnes novinári nepomyslia a radšej naháňajú Sulíka. To je viac v kurze (a je po tom dopyt). Avšak je potrebné si uvedomiť, že Sulík síce dlhuje vysvetlenia svojim voličom, ale tí, ktorí ho dlhujú celej spoločnosti už 25 rokov mlčia. A keby len mlčali, mnohí z nich dokonca v kostoloch za Kotlebu skryto či otvorene agitujú. Navyše porovnávanie Sulíka s Kotlebom ako to predviedol napríklad politológ Marušiak zaváňa chaotickou demagógiou, Klásť liberalizmus na jednu úroveň s fašizmom je nielen mentálne krkolomné, ale inteligentnejším prívržencom ĽSNS môže práve takáto ekvilibristika poskytnúť alibi.

Ľudáctvo, otvorené či skryté, je pritom všadeprítomné. Spomeňme si len na prípad z nitrianskeho baru Mariachi, ako ťažko  a až pod verejným tlakom sa rozhýbavali kompetentné orgány. O prípade Hedvigy Malinovej nehovoriac. A olej do ohňa určite neprilievala SaS, ale iní. Veď ktorá národná či národnostná politika stavia na tolerancii? Žiadna. Každá hrá na emócie strachu, krivdy, odkiaľ je už iba krôčik k nenávisti. U nás sú jej nositelia dobre známi a aby sa nezabudlo, aj SMER si ju svojho času účelovo adoptoval.

Nie, nechcem sa zastávať Sulíkových excesov s Kotlebom. Nepáči sa mi však zjednodušovanie problému na vyfabrikovanie nepriateľa slobody. Že to nafukujú v červenom plátku ma neprekvapuje, ale že sa nechali dezorientovať aj v ostatných médiách je až príliš veľká náhoda. Zadávatelia by si však mali uvedomiť, že Sulík ako možný víťaz volieb im síce stopne kšefty a v horšom prípade ich aj postaví pred súd, avšak víťazný Kotleba im určite luxus justičného naťahovania nedopraje. Ak teda SMER a spol. spievajú labutiu pieseň, tak nech si oligarchovia čím skôr uvedomia rozdiel medzi basou a kandelábrom, lebo zatiaľ to vyzerá, že skôr inklinujú (nevedome) k druhej možnosti a to nielen poľovačkou na Sulíka, ale aj bezbrehým rozkrádaním Slovenska, ktoré je primárnym dôvodom vysokej podpory extrémistov.

Diskusia je náročná a našinec si na ňu len pomaly zvyká a ak sa nájde niekto, kto je ochotný diskutovať, často sa naňho hľadí cez prsty. Ako sa však chceme vyvarovať nebezpečenstva extrémistických totalitných ideológií, ak ich nie sme ochotní konfrontovať? Ako má mládež pochopiť čo je fašizmus a v čom je nebezpečný? Zjavne to nechápe a určite nie vlastnou vinou. Je to oveľa zložitejší problém a zatváraním očí, prekrúcaním Sulíka, či šamanskými tancami okolo Kotlebu, sa určite nevyrieši. Takéto kotlebovatenie spoločnosti ide totiž úplne mimo realitu a vysmiati domobranci si naďalej vyhŕňajú rukávy, pomáhajú babkám a ochraňujú naše dcéry pred násilníckymi cigánmi vo vlakoch.

A percentá rastú...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Trump nie je taký hlúpy, ako ho hrám ja, pripúšťa herec Alec Baldwin

Americký herec dokonalo zosmiešňuje budúceho prezidenta. Prestane, len keď Trump splní jeho podmienku.

SVET

Člověk v tísni: Z Donecka nás vyhnala aj ruská propaganda

Ruské médiá tvrdia, že humanitárna pomoc je využívaná na špionáž, hovorí JAN MRKVIČKA.


Už ste čítali?