reklama

Najjednoduchšie nie je vždy to najlepšie.

Určite ste všetci zaregistrovali reklamné spoty ako „Objav mlieko“, „Školské mlieko“ a podobne. Práve tieto podporné a propagačné akcie majú prispieť, okrem iného, hlavne k riešeniu kritickej situácie na trhu s mliekom. Ide o rekordne nízke ceny mlieka hlboko pod hranicou výrobných nákladov, ktoré sú cca 30 centov (9 sk), pričom nákupné ceny atakujú hranicu 17 centov ( 5,10 sk). Na to aby sme vedeli situáciu riešiť, potrebujeme poznať jej príčiny. Tu však nastáva disproporcia. Stále naliehavejšie výzvy do Bruselu vytvárajú dojem, že EÚ má nástroje na riešenie krízy, ale je to veľmi relatívne.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (9)
Obrázok blogu

 Kríza vznikla následkom nedostatku potravinových surovín z roku 2007 spôsobeného katastrofálnymi suchami vo svete. Vtedy ceny mlieka a mliečnych výrobkov vystrelili do rekordných výšok a maximum dosiahli na prelome rokov 2007/2008. Pamätáme si koľko vtedy stálo mlieko či maslo. Nákupné ceny mlieka v EÚ boli okolo 40 centov (12 sk) za liter. Tento stav navnadil producentov, ktorí vo vidine vyšších ziskov navýšili kapacity a po štandardne úrodnom roku prišiel logický dôsledok - prebytok na trhu. Navyše drahé výrobky prinútili spotrebiteľov odopierať si ich, čím sa čiastočne znížil dopyt. Pre objektivitu je treba dodať, že vplyv na ceny mlieka má aj finančný trh, ktorý sa po krachu realitných produktov začal zaujímať o poľnohospodárske komodity, medzi iným aj o sušené mlieko, ktoré je na výrobu mliečnych výrobkov použiteľné rovnako ako čerstvé, no dá sa s ním obchodovať kvôli jeho skladovateľnosti. Vyčkávaním na výhodné ceny a hodením týchto komodít na trh sa v podstate urýchlilo dosiahnutie aj tak neodvratného súčasného stavu.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 To, po čom dnes volajú predstavitelia potravinárskych komôr a zväzy prvovýrobcov, sú spravidla sekundárne aspekty, ktoré nepochybne krízu prehlbujú. Je to hlavne systém nerovnomerných dotácií pre poľnohospodárov v rámci EÚ, kde národné podpory u nových členov nedosahujú ani 1/2 objemu podpôr pôvodnej EÚ. Ďalším terčom, ktorý je stále po ruke sú obchodné reťazce. Cenu na pulte v zásade tvoria z 50% náklady na surovinu, teda peniaze na jej nákup, 33% náklady na spracovanie a dopravu a zvyšných 17% sú marže spracovateľov a predajcov. V našom prípade, ak sa cena 1 litra plnotučného mlieka na pulte pohybuje okolo 57 centov (bez DPH), je potom nákupná cena 17 - 19 centov podozrivá. Takže aj tu zrejme nie je všetko košér. Dohodnúť sa s reťazcami ale zrejme nebude jednoduché, keď sa proti nim presadil zákon o neprimeraných podmienkach a so spracovateľmi to bude taktiež tvrdý oriešok.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Situácia je teda dôsledkom cenového kyvadla, ktoré sa vychyľuje na opačnú stranu a ceny výrazne klesajú, lebo pred rokom a pol výrazne rástli. Tento stav by sa mal v priebehu tohto roka ustáliť na priemernej cene, no odhady kedy sa tak stane sú rôzne. Určitým rizikom je, že pokiaľ cenový pokles bude pretrvávať, môže spôsobiť zníženie produkčných kapacít (likvidácia stád) natoľko, že nastane logický nedostatok mlieka a opačný efekt - rast cien. Práve tieto výkyvy sú v poľnohospodárstve obvykle kompenzované dotačným podporným systémom. V čase krízy je preto namieste hľadať nástroje na čo najrýchlejšie vyrovnanie ceny na trhu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 EÚ nemá príliš veľa možností ako situáciu riešiť, nakoľko intervenčné nákupy prebytkov sú limitované. Stiahnuť z trhu týmto nákupom môže nanajvýš 100 tis. ton sušeného mlieka a 30 tis. ton masla. To je však ročná produkcia jednej fabriky v Nemecku. Stanovenie minimálnej nákupnej ceny je síce riešením, otázkou ostáva časové obdobie a reálnosť celoplošného zavedenia minimálnych výkupných cien. Zaujímavosťou je Holandsko, ktoré nemá s mliekom také problémy ako zvyšok Európy. Okrem najmodernejších technológií znižujúcich výrobné náklady, je to hlavne z dôvodu vývozu značkových syrov s vysokou pridanou hodnotou. Týmto sa Holanďania dokážu zbavovať prebytkov omnoho efektívnejšie než v krajinách, kde sa hľadajú možnosti vývozu tej najjednoduchšej formy - sušeného mlieka a masla.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Určitým, aj keď nie spásonosným riešením, sa javí Čínsky trh, kde po kríze s melamínom klesla spotrebiteľská dôvera vo vlastné mliečne výrobky. Tu sa otvára určitý priestor, kde už napríklad Česká republika má vybavené administratívne dovozné formality predovšetkým uznávanie veterinárnych povolení a pod., čo býva pri obchodovaní s Čínou častý problém. My ako vždy nie sme aktívni tam kde treba..

 Je ťažké akceptovať tvrdú realitu, ale nakoniec poľnohospodárom asi nič iné neostane. Kríze sa úplne predísť nedá, ale aj dnešné skúsenosti ukazujú, že jednoduché zbavovanie sa komodít bez vysokej pridanej hodnoty nie je v poľnohospodárstve tou správnou cestou. Preto aj súčasná kampaň „objav mlieko" je príliš zavádzajúca nielen zo zdravotného, ale aj z ekonomického hľadiska.

 Principiálnym problémom môže byť štruktúra súčasného európskeho agropotravinárskeho sektora, v ktorom je oddelená produkcia surovín a ich spracovanie. Z toho vyplýva aj ďalšie riziko, ktorým je stále masívnejšie využívanie pôd na pestovanie nepotravinárskych plodín, napr. na výrobu biopalív, ktorých odbyt je zaručený. Ale to je už iná téma....

Ivan Holko

Ivan Holko

Bloger 
  • Počet článkov:  35
  •  | 
  • Páči sa:  3x

Pracujem v oblasti veterinárnej medicíny, kde skúmam mikróby a diagnostikujem infekčné choroby. Spolieham sa hlavne sám na seba a učím tomu aj svoje deti, no záleží mi aj na stave spoločnosti, v ktorej budú žiť.Som jedným zo zakladajúcich členov a okresným predsedom strany SaS, kde spolupracujem pri tvorbe programu v oblastiach poľnohospodárstva, vedy a výskumu. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu