Nepotrestané zločiny, alebo hrubá čiara za minulosťou?

Autor: Ivan Holko | 15.4.2010 o 13:24 | (upravené 15.4.2010 o 13:41) Karma článku: 10,65 | Prečítané:  1821x

Je pre mňa skľučujúce, keď si spomeniem na spoločenské predsavzatia novembra 1989 a konfrontujem ich so súčasnou mravnou biedou, ktorej sme svedkami deň čo deň. A je to ešte horšie keď porovnávam situáciu u nás a našich susedov. Napríklad v Čechách, kde paradoxne napriek  relatívnej životaschopnosti komunistov, sa spoločnosť dokáže vysporiadať s minulosťou. Aspoň čiastočne, no rozhodne lepšie než my.

V 89-om som mal iba 17 a našťastie som priamo nepocítil najtvrdšie zločiny komunizmu, no dokážem si predstaviť, že nedávne odsúdenie prokurátorky Poledňákovej, žalobkyne v justičnej vražde  Milady Horákovej, musí pôsobiť ako balzam na dušu všetkých politicky stíhaných. Proces bol v ČR veľmi sledovaný a jeho výsledok sa rodil dlho a ťažko, no predsa. http://www.novinky.cz/domaci/165324-prokuratorka-milady-horakove-nastoupila-do-vezeni.html  Principiálny význam tohto rozsudku výrazne prevyšuje nad efektom trestu ako takého, no práve o to ide. Koľko zločincov, aktérov politických justičných vrážd a prenasledovaní bolo odsúdených u nás? Hrozí vôbec niečo také?

Ako ďalšiu lastovičku, ktorá, dúfam, prinesie leto, som postrehol nedávne rozhodnutie Olomouckého súdu vo veci násilnej kolektivizácie, za ktorú taktiež po prvýkrát v českej histórii padol trest. http://www.lidovky.cz/soud-poprve-potrestal-komunistu-za-kolektivizaci-fww-/ln_domov.asp?c=A100407_223041_ln_domov_tai

A opäť paralela z našich končín. Nielenže nikto nebol a zrejme ani nebude odsúdený za násilné združstevňovanie, ale súdruhovia dokázali okradnúť ľudí hneď 2-krát. Najprv v 50-tych a potom v 90-tych rokoch za privatizácie. Veď, kto si myslíte, že sú tí, čo dnes predstavujú veľkopodnikateľov vysávajúcich všetky dotácie a kričiacich po zachovaní intenzívneho poľnohospodárstva ala socializmus. Maloroľníkov a farmárov by najradšej udupali pod zem, vraj škodlivý environmentálny prístup tlmiaci výrobu. Majú v tom jasno ako vždy, ibaže za tie roky vládnutia a striedania jedného schopnejšieho ministra za druhého, nenašli ani minimum riešení pre poľnohospodárstvo a okrem tupých hesiel a fráz si taktiež nezabúdajú šiť zákony a hlavne dotácie na mieru.

 Keď si dobre spomínam, celé to začalo  niekedy za Havla frázou „nebudeme jako oni" alebo „uděláme hrubou čáru za minulostí". Len koho sa opýtal, či chce takúto čiaru urobiť. Pýtali sa napríklad politických väzňov? Pýtali sa okradnutých roľníkov?

A čo sa stalo ako jedna z prvých vecí po rozdelení Československa? Na Slovensku sa zrušil najpodstatnejší pilier vysporiadania s minulosťou - lustračný zákon. A tak dnes, na hambu celého sveta, ale hlavne na našu škodu, je verejný život opäť v rukách komunistických karieristov, ktorí sú ochotní pre svoj prospech zapredať úplne všetko. Naša mládež je vychovávaná a vzdelávaná v školách, kde sú ich magnificencie a spectability evidentnými kolaborantmi zločineckej ŠtB. A tak ďalej, a tak ďalej...

Čiara za minulosťou? Áno, bohužiaľ červená. Pritom u našich susedov je nemysliteľné, aby sa niekto bez čistého lustračného osvedčenia stal rektorom alebo dekanom. Pritom komunisti tam tradične majú celkom slušné zastúpenie v parlamente. Asi to bude tým, že u nás z pôvodnej KSS zostalo iba torzo a všetci „šikovní" aparátnici a karieristi brilantne prezliekli kabáty a dnes vysedávajú v kostoloch v prvých laviciach a sú z nich sociálni demokrati, národní socialisti a bohvie kto všetko.

 Už sme si pomaly zvykli. Aspoň tí starší. Mladí si nepamätajú a tak si nemuseli zvykať. A to je veľké riziko pre spoločnosť, ktorej najvyšší činitelia bagatelizujú zločiny komunizmu a význam slobody. Nebezpečné pre spoločnosť, kde majú opäť zelenú súdruhovia, ktorým sa prepečie podvod, krádež, ... ublíženie na zdraví...všetko.

Ak nechceme dopustiť periodicitu dejín a vrátiť „staré časy", musíme sa zobudiť. A predložiť účet tým, ktorí naďalej prospievajú na náš úkor a profitujú z našej nedôslednosti. Boľševik je totiž škodná, ktorú nestačí zahnať do kúta. Nikto nie je lepšie trénovaný vo vyčkávaní v kúte a čakaní na svoju príležitosť ako títo vetrom ošľahaní normalizátori. Nejde len o hrabanie sa v minulosti, čo mimochodom opovrhujúco tvrdia práve oni, ide o budúcnosť.  A očistu.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Správa o stroji na deformáciu ľudských mozgov

Ako v skutočnosti funguje ruská propaganda a ako sa s ňou bijú ruskí novinári.

ŠPORT

Slováci môžu v semifinále hrať proti Španielom

Tím trénera Pavla Hapala musí čakať na výsledky.

KOMENTÁRE

Je smutné, že moje precitnutie trvalo tak dlho

Zhltol som Váhostav, Čistý deň, Evku, Bašternáka, Kočnera.


Už ste čítali?