reklama

Výživa psa a imunita II - probiotiká.

Granuly a ešte raz granuly. To je dnešná strava psov a iných domácich miláčikov. Ide o ťažko definovateľné produkty s určitým deklarovaným obsahom živín, avšak miera tepelného (a chemického) spracovania z nich robí produkty mŕtve.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Preto je nanajvýš dôležité dopĺňať do takejto "umelej" stravy aj produkty čerstvé resp. surové, aby sme organizmu dodali jednak biologicky účinné látky ako sú vitamíny a enzýmy, ale aj prirodzenú mikroflóru, ktorá sa nachádza na mäse, rastlinách či v mlieku. Sú to prirodzené zdroje, z ktorých sa následne formuje aj črevná mikroflóra.

Črevná mikroflóra je podľa najnovších vedeckých poznatkov najvýznamnejším faktorom vo vývoji imunity. Je nielen predpokladom správneho metabolizmu a využitia živín, ale zároveň stimuluje imunitné reakcie na úrovni črevnej sliznice, ktorá je dôležitým centrom imunitného systému. Je známych niekoľko druhov probiotických baktérií, avšak dôležitou podmienkou ich pôsobenia, je ich množstvo a spolupôsobenie s tzv. prebiotikami. Prebiotiká sú neživé zložky, najčastejšie jednoduchšie cukry – oligosacharidy (najznámejším je vláknina), ktoré slúžia ako potrava pre probiotické baktérie. Bez ich prítomnosti v črevnom prostredí, nie je prežívanie týchto baktérií možné.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Pri výbere probiotík je taktiež dôležité aby obsahovali také baktérie, ktoré pochádzajú z črevného traktu príslušného živočíšneho druhu, u ktorého chceme probiotiká aplikovať. Nie je možné očakávať, že ľudské probiotiká budú účinné u psa a naopak. Ide totiž o živé organizmy – baktérie, ktoré sú aktívne vo svojom prirodzenom prostredí, ktorým je v tomto prípade črevný trakt živočíchov, z ktorých boli tieto baktérie izolované. Napríklad tak preferované bifidobaktérie sa v čreve psa vôbec nenachádzajú, zatiaľ čo z pohľadu človeka obávané klostrídie sú hojne zastúpené, keďže sa podieľajú na rozklade bielkovín a tie sú hlavnou zložkou potravy mäsožravcov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Z tohto dôvodu máme špeciálne probiotiká pre psy, pre mačky, hydinu, králiky atď.

Treba vedieť, že nie každý zástupca nejakého bakteriálneho druhu, ako napríklad Lactobacillus, Bifidobacerium, je zákonite probiotický. Aby sa tak mohlo tvrdiť, musí byť konkrétny zástupca, tzv. kmeň alebo izolát, otestovaný a nielen to, mal by sa otestovať aj samotný výrobok obsahujúci takéto baktérie. Ďalej sa stáva módou tvrdiť, že všetky potraviny (krmivá) obsahujúce živé baktérie sú automaticky probiotické. Je to klamstvo. Živé baktérie sú napríklad vo väčšine jogurtov, vo fermentovaných mäsových výrobkoch, ale nie sú to probiotiká, ale tzv. potravinárske kultúry, ktoré slúžia iba na technologické spracovanie suroviny bez tepelnej úpravy a za tým účelom boli zvolené. Probiotický účinok u nich nebol skúmaný a väčšinou (na 99%) ním nedisponujú. Iná vec je, ak sa tam probiotiká naviac pridajú.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Kedy teda môžeme hovoriť o probiotikách?

Ak sa jedná o mikroorganizmy, ktoré:

  • nesmú byť škodlivé pre konzumenta (patogénne) a nesmú prenášať gény antibiotickej rezistencie

  • prežijú agresívne prostredie žalúdka (kyselina soľná) a tenkého čreva (žlčové kyseliny, enzýmy) a dostanú sa až do hrubého čreva, kde je ich miesto pôsobenia

  • sa dokážu prichytiť na stenu čreva a nejakú dobu tam zotrvajú a produkujú potrebné látky, napr. kyselinu mliečnu a ďalšie, ktoré ovplyvňujú prostredie čreva, ako aj vyživujú jeho sliznicu

  • produkujú rôzne antibakteriálne látky, ktoré ničia choroboplodné infekčné baktérie ako sú salmonely, atď.

Ak toto spĺňajú, potom majú potenciál byť probiotickými, avšak musia sa ešte otestovať na efektivitu, t. zn., či skutočne pozitívne ovplyvňujú fyziologické funkcie konzumenta. Vo svete je dostupných niekoľko desiatok až stoviek kmeňov baktérií, ktoré prešli skúškami a je možné ich využiť v medicínskej a veterinárnej praxi. V EÚ sú súčasťou zoznamu schválených kŕmnych doplnkov (aditív) a len tieto sú povolené na použitie v krmivách. Ostatné sú použiteľné vo veterinárnych prípravkoch a liekoch, ktoré musia byť klinicky testované (štúdie účinnosti).

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Baktérie mliečneho kvasenia (BMK), reprezentujú hlavnú skupinu probiotík. Blahodarné pôsobenie týchto baktérií konzumovaných v potrave pritom nie je ani zďaleka iba v mieste tráviaceho traktu, ale preukázateľne pôsobia na celkový zdravotný stav. V zásade možno konštatovať, že obdobne ako na organizmus človeka pôsobia tieto probiotiká aj na organizmus zvierat. Mechanizmy, ktorými probiotické baktérie ovplyvňujú imunitu sa odohrávajú na úrovni sliznice čreva.

Povrchy slizníc tvoria najvýznamnejšiu bariéru organizmu pred vstupom rôznych podnetov. Celková styčná plocha slizníc je niekoľko stoviek m2 čo je podstatne viac než plocha kože. Z tohto dôvodu má imunitný systém slizníc kľúčové postavenie v obranyschopnosti jedinca. Lymfatický systém čreva pritom počas života spracuje informácie z niekoľkých ton potravy. Podmienkou pôsobenia probiotík na slizničnú imunitu je ich prichytenie na povrch črevnej sliznice a to predovšetkým kontakt s špecializovanými bunkami imunitného systému – bielymi krvinkami makrofágmi a lymfocytmi, ktoré sú základom prvej bariéry obrany organizmu - slizničnej imunitnej reakcie.

Imunitné reakcie v tráviacom trakte nespočívajú iba na miestnej úrovni, ale migráciou buniek krvnou cestou do ostatných častí tela zabezpečujú fungovanie tzv. spoločného slizničného imunitného systému (dýchacie cesty, močovo-pohlavný aparát).

Prirodzená črevná mikroflóra, ktorú významne dopĺňajú probiotiká, takto v podstate vykonáva sústavný tréning imunitného systému a tým pomyselným fit-centrom je črevo.

Okrem priameho vplyvu na imunitné reakcie v sliznici sa probiotické mikroorganizmy podieľajú na ochrane črevného ekosystému aj pred prienikom a pomnožením nežiadúcich mikroorganizmov – patogénov z potravy (salmonely, listérie,...). Je to predovšetkým produkciou prirodzených antibiotík, ako aj svojim hlavným produktom – kyselinou mliečnou, ktorá zvyšuje kyslosť, čím vytvára nevhodné podmienky pre niektoré patogény.

Ivan Holko

Ivan Holko

Bloger 
  • Počet článkov:  35
  •  | 
  • Páči sa:  3x

Pracujem v oblasti veterinárnej medicíny, kde skúmam mikróby a diagnostikujem infekčné choroby. Spolieham sa hlavne sám na seba a učím tomu aj svoje deti, no záleží mi aj na stave spoločnosti, v ktorej budú žiť.Som jedným zo zakladajúcich členov a okresným predsedom strany SaS, kde spolupracujem pri tvorbe programu v oblastiach poľnohospodárstva, vedy a výskumu. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Iveta Rall

Iveta Rall

86 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu