Je nutné vakcinovať psa každý rok?

Autor: Ivan Holko | 20.2.2020 o 15:00 | Karma článku: 10,33 | Prečítané:  6387x

Pravidelné očkovanie psov je už dávno samozrejmosťou. Aká je však imunita a chránenosť vašich miláčikov? Vytvorili sa dostatočné protilátky voči očkovaným chorobám?

Vakcinácia psov je, napriek svojej opodstatnenosti, určitým zásahom do organizmu, ktorý môže spôsobiť komplikácie, preto pri očkovaní platí niekoľko hlavných pravidiel, ktoré by mal poznať aj každý chovateľ:

  • Vždy očkujte iba odčerveného psa. Rozostup medzi odčervením a očkovaním by mal byť aspoň 10 dní.
  • Pes v čase očkovania by mal byť v dobrej kondícii, bez viditeľných známok choroby (hnačka, výtoky z nosa a očí, nechutenstvo, apatia,...).
  • Po očkovaní by mal byť pes v úplnom pokoji. Aspoň 1 týždeň sa odporúča voľnejší režim bez výcvikov či psích súťaží.
  • Šteniatka po očkovaní musia byť viac ako týždeň u svojho majiteľa, až potom je vhodné presťahovanie k novému majiteľovi.
  • K zverolekárovi si vždy prineste očkovací preukaz, aby bolo jasné, kedy bol pes naposledy očkovaný.

Na druhej strane, existuje rad odporúčaní na základe odborných analýz, ktoré sú zhrnuté v dokumente organizácie World Small Animal Veterinary Association (WSAVA). Tu sa, medzi inými, rieši aj otázka potreby ďalšieho očkovania, keď má pes dostatočnú hladinu protilátok.

CIELE VAKCINÁCIE:

Vakcinácia jednotlivých zvierat nie je dôležitá len z hľadiska ochrany indivíduí, ale aj preto, že u populácie v danom regióne dochádza ku znižovaniu počtu zvierat vnímavých voči očkovanému ochoreniu a tým aj k nižšiemu výskytu tohto ochorenia. Skupinová imunita zameraná na základné infekcie s dlhodobou (mnoho rokov trvajúcou) dĺžkou imunity do značnej miery závisí na percente vakcinovaných zvierat v populácii a nie na počte vakcinácií vykonaných za rok. Znamená to, že všetko úsilie by malo byť zamerané na vakcináciu vyššieho percenta populácie psov proti základným infekčným ochoreniam. 

Druhým dôležitým cieľom vakcinačných opatrení u psov by mala byť redukcia počtu aplikácií očkovacích látok v snahe minimalizovať riziko vedľajších postvakcinačných reakcií. Za týmto účelom bola vykonaná analýza vakcinačných potrieb a navrhlo sa rozdelenie vakcinácií na základné (psinka, parvoviróza, infekčná hepatitída) a voliteľné (parainfluenza, leptospiróza, besnota (v SR povinná)). Vychádzalo sa z vedeckých poznatkov a osobných skúseností, však určujúcim bolo navrhnúť také schémy, ktoré udržia výskyt infekčných ochorení pod kontrolou v globálnom meradle. Spolu s kategorizáciou vakcín sa vyvíja úsilie na podporu produktov s PREDĹŽENOU dĺžkou ochrannej imunity. Tieto zmeny tiež vyžadujú posun v myslení praktických veterinárnych lekárov, pretože je medzi nimi aj chovateľmi doteraz uznávaná mantra každoročnej vakcinácie.

KEDY JE VHODNÝ ČAS NA PRVÚ VAKCINÁCIU?

Protilátky získané od matky významne ovplyvňujú účinnosť väčšiny očkovacích látok aplikovaných šteňatám v období krátko po pôrode. Tieto protilátky dokonca môžu reagovať (interferovať) s aplikovanou vakcínou tak, že neutralizujú jej účinok, pričom sa neutralizujú aj tieto materské protilátky a jedinec sa stáva nechráneným, a teda infekciou ohrozeným.  Nakoľko hladina materských protilátok medzi jednotlivými vrhmi kolíše, odporúča sa šteňatá vakcinovať trikrát s tým, že posledná vakcinačná dávka je podaná po dovŕšení veku 14 - 16 týždňov alebo neskôr. V prípadoch, keď je napr. z finančných dôvodov možná iba jedna vakcinácia, malo by byť očkovanie proti základnej skupine ochorení vykonané po dovŕšení 16 týždňov alebo neskôr. 

Odporúča sa aj využitie jednoduchých v praxi použiteľných testov preukazujúcich protilátkovú odozvu po vykonanej vakcinácii, napr. VACCICHECK. 

Očkovacie látky sa nemajú podávať zbytočne. Vakcíny proti základným ochorením by nemali byť aplikované v intervale kratšom ako 3 roky potom, čo bola u zvieraťa 12 mesiacov po dokončení vakcinačnej procedúry šteniat vykonaná upevňujúca (boosterová) vakcinácia. Po takto vykonanom vakcinačnom protokole trvá dĺžka ochrannej imunity niekoľko rokov a môže pretrvávať po celý život. 

Boli definované aj ďalšie ochorenia, proti ktorým možno vakcinovať. Očkovanie proti týmto infekciám má svoje opodstatnenie v prípade, že v určitej geografickej oblasti v dôsledku konkrétnych podmienok vonkajšieho prostredia a životného štýlu je zvýšené riziko ochorenia na špecifickú infekciu. 

Dôrazne sa pritom podporuje koncept "každoročnej kontroly zdravotného stavu". Týmto smerom by sa mala presunúť aktivita veterinárnych lekárov a klientov očakávajúcich každoročnú revakcináciu. Každoročná zdravotná prehliadka môže ešte zahŕňať aplikáciu vakcín proti vybraným ochoreniam, ktorá by sa mala vykonávať každoročne, pretože dĺžka ochrannej imunity týchto očkovacích látok je zvyčajne jeden rok alebo aj menej (parainfluenza, leptospiróza).

HLAVNÁ MYŠLIENKA:

Mali by sme sa usilovať o vakcináciu každého zvieraťa proti základným nákazám, pričom každý jedinec by mal byť proti týmto nákazám zaočkovaný menej často, t.j. v dlhších časových intervaloch. Z ďalších vakcinačných možností by sme mali voliť len tie infekcie, proti ktorým je ochrana konkrétneho zvieraťa naozaj nevyhnutná.

doc. MVDr. Ivan Holko, PhD.

Fb Zverolekár radí

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

AUTORSKÁ STRANA MICHALA HAVRANA

Vraj ideme rúcať pyramídy (píše Michal Havran)

Ľudia sú si rovní a každý, kto tvrdí opak má našliapnuté do pekla.


Už ste čítali?