Návrat k prírodným liečivým zdrojom nie je šarlatánstvo.

Autor: Ivan Holko | 6.3.2020 o 11:00 | Karma článku: 3,88 | Prečítané:  826x

Potreba ľudí obnoviť a posilniť svoj vzťah k prírode nepochybne silnie. Nie len ochrana klímy, ale taktiež využívanie prírodných zdrojov napríklad formou „raw“ kuchyne či znovu-objavovaním byliniek, sú trendmi súčasnosti. 

V posledných rokoch sa stále častejšie preferujú účinky prírodných liečiv alebo tzv. funkčných potravín, ako napríklad  bryndze, kozieho mlieka, orechov, rakytníka, brusníc či obyčajného cesnaku. Je to len hipsterský trend, alebo to má aj rácio? Ozývajú sa aj skeptici, ktorí hovoria o nebezpečenstve resp. zneužívaní alternatívnej medicíny formou akéhosi šarlatánstva. Ako to teda je?

Nie je alternatíva ako alternatíva.

S vývojom civilizácie sa stále menej využívali pôvodné zdroje a technickým pokrokom sa zlepšovali technológie na spracovanie surovín, dokonca viedli až k chemicko-syntetickej náhrade pôvodne prírodných látok. Napriek tomu sme si zachovali niektoré, ťažko nahraditeľné, zdroje v ich pôvodnej forme, ako napríklad minerálne vody či bahenné kúpele. Čiže liečebné účinky pôvodných prírodných látok,  preukázané aj vedecky, sa nedajú poprieť. Navyše vyvstáva ďalší rad problémov s environmentálnou záťažou, so zlým životným štýlom hlavne stravovaním, výskytom nových chorôb, na ktoré nezaberá moderná lieková terapia. Najnovšie sa problémom číslo 1 v medicíne stáva rezistencia baktérií voči antibiotikám, čo môže viesť k návratu situácie spred 100 rokov, kedy sa umieralo na väčšinu infekcií. Tento problém vznikol nielen neuváženým predpisovaním antibiotík v humánnej medicíne, ale aj ich hromadným podávaním zvieratám vo veľkochovoch, a to nie z liečebných dôvodov, ale pre lepšiu konverziu krmiva a rýchlejšie prírastky ako tzv. stimulátory rastu. V EÚ je to už vyše 10 rokov zakázané, no zákaz sa nezriedka obchádza.

Vo všeobecnosti sa dá povedať, že súčasná medicína sa vyvinula z tradičnej zakomponovaním moderných technológií podľa úrovne poznania v tej-ktorej dobe. Z hľadiska farmakológie, vedy o liekoch, sa prírodné zdroje, hlavne rastlinné, podrobovali analýzam s cieľom izolovať látky zodpovedné za liečebný efekt. Malo to význam najmä z toho dôvodu, aby tieto látky boli k dispozícii v čo najčistejšej forme a čo možno najkoncentrovanejšie. Prírodné zdroje sú totiž pomaly obnoviteľné a je ich limitované množstvo, preto liečivé rastliny z prírody nepokrývali dostatočne ich potrebu. S vývojom chémie sa podarilo identifikovať väčšinu účinných látok, ako napríklad chinin (z kôry chininovníka) kyselinu salicylovú (z vŕby) známu ako aspirín, ďalej atropín (Ľuľkovec zlomocný latinsky Atropa belladonna), digoxín (Náprstník vlnatý lat. Digitalis) alebo aj samotné antibiotiká, ako napríklad penicilín (pleseň Penicilium) a mnohé iné. A práve vďaka chémii sa ich podarilo nielen identifikovať, ale aj umelo syntetizovať (ako prvý aspirín) a to v ľubovoľnom množstve.

Tieto poznatky sa začali rýchlo komercionalizovať a stali sa predmetom obchodu, ktorý určuje aj ďalší vývoj a motiváciu aplikovať nové liečivé látky. To znamená, že kým sa "nezaplatí" vývoj jednej molekuly, farmaceutický priemysel sa určite nebude ponáhľať s vývojom novej. Taktiež prísna regulácia komplikuje zaraďovanie nových liekov do praxe, ktoré sa stáva záležitosťou 10 – 20 rokov od identifikácie resp. syntézy účinnej látky. Výsledkom je, že máme obmedzený arzenál liekov, z ktorých mnohé prestávajú účinkovať, alebo vôbec neúčinkujú na nové tzv. civilizačné choroby (alergie, imunodeficiencie, metabolické syndrómy a podobne), ako aj fakt, že čisté formy účinných látok neumožňujú spolupôsobenie celého biologického komplexu obsiahnutého v pôvodnom zdroji. Inak povedané, vytiahli sme si jednu molekulu, síce najúčinnejšiu, no bez toho, aby sme vedeli ako sa na liečebnom efekte podieľajú ostatné zložky rastliny. Z toho vyplýva problém jednak nedostatočného liečebného efektu, ale aj rôznych nežiadúcich účinkov farmakologicky čistých liekov vo vysokej koncentrácii v porovnaní s pôvodnými rastlinnými formami.

Pozornosť na prírodné zdroje upriamujú aj veľké farmaceutické spoločnosti, ktorých výskumné tímy bádajú v tropických pásmach s vysokou biodiverzitou medzi domorodými kmeňmi južnej Ameriky či Ázie, a študujú ich tradičné postupy, ktoré aplikujú tisícky rokov. Aj to je dôkazom, že tradičná medicína nie je zavrhnutiahodná a v časoch, keď tá moderná naráža na svoje limity, môže byť užitočné obzrieť sa dozadu a tam, kde je to vhodné, vrátiť sa ku koreňom. V niektorých krajinách, ako India a Čína, sa dokonca aj na oficiálnej báze využívajú tradičné medicínske postupy. Najstaršou vetvou tradičnej medicíny, z ktorej sa vyvinuli aj súčasné obory, je indická ajurvéda. Ajurvéda je Medzinárodnou zdravotníckou organizáciou (WHO) uznaná ako zdroj prírodných liečiv. Študuje na niekoľkých indických univerzitách a bežne sa aplikuje v humánnej aj vo veterinárnej praxi. Jej základom sú liečivé rastliny a jóga.

Čiže ako to teda je?  Ako so všetkým.

Aj moderná medicína sa dá zneužiť, alebo skôr nezodpovedne použiť, viď spomínané antibiotiká. A aj v tradičnej medicíne sú užitočné informácie a postupy, ktoré dokážu veľmi účinne dopĺňať, a niekedy aj alternovať, modernú liečbu.

doc. MVDr. Ivan Holko, PhD.

Fb Zverolekár radí

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

AUTORSKÁ STRANA MICHALA HAVRANA

Vraj ideme rúcať pyramídy (píše Michal Havran)

Ľudia sú si rovní a každý, kto tvrdí opak má našliapnuté do pekla.


Už ste čítali?