Ak Matovič zdefrauduje vlastné hodnoty, padne.

Autor: Ivan Holko | 25.6.2020 o 12:00 | (upravené 25.6.2020 o 13:46) Karma článku: 11,37 | Prečítané:  11496x

Stalo sa to s veľkými ríšami, stalo sa to komunistom, stáva sa to reformným vládam a môže sa to stať aj Matovičovi. Včerajšie extempore premiéra so zatemnením hodnotovej mysle môže byť toho začiatkom. Kam až zájde v držani basy?

Hodnoty a princípy.

Pojmy, ktoré patria k politickému klišé, avšak na rozdiel od iných fráz sa pertraktovaním týchto dvoch slov nijako neubralo na ich význame ani na našej politickej scéne. A potvrdzuje sa to najmä pri stranách s hodnotovo vyhraneným a náročným elektorátom. Aj za malé zaváhanie ich volič potrestá, Hlina s Trubanom by vedeli rozprávať.

Kauzy papalášskych plagiátov sa u nás opakujú so železnou pravidelnosťou práve preto, že k nim žiadna vládnuca garnitúra nedokázala a nechcela zaujať principiálny postoj a stanoviť hranice. Či už hranice akademické, ale aj zákonné (lustračné). Sklamaním je aj aktuálny prípad, v ktorom postoje súčasných koaličných politikov (až na pár výnimiek) pôsobia tiež ako plagiáty tých minulých. Irónia osudu.

Krútia sa ako hady.

Keď som sa pred 13 rokmi rozhodol, že sa postavím plagiátorom a zrejme ako prvý u nás som podnikol  právne kroky, ukázala sa vážnosť a zložitosť tohto, zdanlivo banálneho, problému. Prvou rovinou je slovenský posttotalitný princíp - vinný je ten kto ukáže, nie ten kto pácha, a tak prvé čo dotknutá univerzita podnikla, bola lustrácia mojej dizertačnej práce a nie úkony proti plagiátorke, tie neboli žiadne, vraj ako rozhodne súd. Oznamovateľ sa stáva persona non grata a renegátom vo svojom odbore.

Druhá rovina je spoločenská – drvivá väčšina občanov nerozumie v čom je problém. Odpísal? A čo? Také detinské naťahovačky, riešme chleba a nie diplomovky! Ale pozor, aj vzdelanejšia časť obyvateľstva s tým môže mať problém, jednak z dôvodu vlastného masla na hlave, alebo z dôvodu relativizácie zodpovednosti plagiátora v duchu „veď to školiteľ, veď to oponent, veď to univerzita, atď...“. Nie! To plagiátor je v prvom rade zodpovedný a vinný, nie systém a už vôbec nie oponent či školiteľ. Ani za zlodeja nie je zodpovedný policajt, ktorý ho nechytil ani obchodník, ktorý nemal v predajni kameru či detektor. Zlodej sa rozhodol (že nebude pracovať a namáhať mozgové bunky) a zlodej ukradol (poodpisoval a podpísal sa pod cudziu prácu)!

V zahraničí žasnú, pozor na EÚ!

Treťou rovinou je právny základ vysokoškolského vzdelávania. Ak si myslíme, že je to malichernosť, kruto sa môžeme popáliť. V zahraničí je plagiátorstvo jedným z najväčších prehreškov nielen v akademickej, ale hlavne spoločenskej rovine a už kvôli nemu skončilo vo verejnom živote niekoľko ministrov aj prezidentov, bez ohľadu na ich ostatné zásluhy. Zahraničie vníma naše kauzy a môže sa celkom ľahko stať, že uznávanie slovenských diplomov v EÚ bude pozastavené alebo výrazne obmedzené. Neoficiálne sa to už deje a to je len krôčik k právnemu aktu. Bratia Česi taký už prijali voči slovenským docentom a profesorom.

Aké sú riešenia?

Ak má byť tomuto učinený koniec, musí sa zmeniť nielen myslenie ľudí (to chce čas), ale musia sa tomu prispôsobiť zákony. V prvom rade sa musí explicitne vniesť do zákona o vysokých školách možnosť odoberania titulov a to samotnou univerzitou, ktorá rozhoduje o ich udelení. Veď kto iný to dokáže lepšie posúdiť? Policajt, prokurátor? Dokonca ani občianskoprávne súdne konanie nemôže byť smerodajné pre univerzitu a to z jedného podstatného dôvodu: čo ak sa aktéri sporu dohodnú na mimosúdnom vyrovnaní? Bude to znamenať legalizáciu plagiátu aj na akademickej úrovni? To snáď nie!

Poviete si, čo ak to zametú pod koberec? To sa iste môže diať, ale bude to kostlivec, ktorý vyskočí zo skrine pri každých akademických voľbách. Terajší systém však umožňuje umyť si ruky ich magnificenciám a spektabilitám, preto nijako neprotestujú proti súčasnej úprave. Mimoriadne im vyhovuje. Zodpovednosť treba preniesť v prvom rade na univerzity, ako správny orgán a na druhom stupni prosím, nech rozhodujú súdy. Ako pri každom inom správnom konaní.

A napokon, jedno z akreditačných kritérií musí byť aj zohľadnenie všetkých plagiátorských káuz a ich prípadné zametanie pod koberec musí automaticky znamenať odobratie akreditácie príslušnému študijnému programu.

Bez hodnôt sme ako pomaly variaca sa žaba.

Slovensko bojuje s korupčným molochom aký tu nikdy predtým nebol, a to na všetkých úrovniach. Preto je nanajvýš dôležité, aby sme mali silné morálne základy a stáli na nich. Bez toho je boj vopred prehratý a bude len otázkou času, kedy sa falošná súdržnosť koalície presunie z akademickej aj do trestno-právnej roviny. Toto si musí Matovič uvedomiť a nevajatať v hodnotových otázkach. Radšej si stanovme menej hodnôt, ale držme sa ich principiálne. Áno, čierno-bielo, lebo len vtedy sú hodnoty hodnotami. Kompromis ich totiž degraduje na účelové nástroje na príležitostné použitie.Tri mesiace od volieb sa v rámci „držania basy“ potlačí eticko – právny princíp vo vysokoškolskom vzdelávaní ako aj princíp kredibility najvyšších  predstaviteľov štátu, čo bude o rok, o dva? 

Kollár sa báť nemusí, jeho elektorát mu túto defraudáciu prepáči (nevie o čom je reč), ale čo ostatní v koalícii? Mali by sa vážne zamyslieť, inak to nedopadne dobre.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

AUTORSKÁ STRANA MICHALA HAVRANA

Vraj ideme rúcať pyramídy (píše Michal Havran)

Ľudia sú si rovní a každý, kto tvrdí opak má našliapnuté do pekla.


Už ste čítali?