reklama

Choroby prenosné komármi (aj na Slovensku)

Komáre predstavujú dôležitý článok v šírení niektorých nákaz ľudí aj zvierat. Táto ich funkcia prenášačov infekcií bola tradične spájaná s tropickými oblasťami sveta, kde medzi najznámejšie choroby patrí malária. Je ich však viac.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Komáre prenášajú niekoľko desiatok ďalších chorôb. Zatiaľ čo väčšina z nich ostáva naďalej problémom trópov, klimatické zmeny spôsobili, že niekoľko závažných chorôb prenášajú komáre aj v našich zemepisných šírkach.

Najpočetnejšou skupinou infekcií prenášaných komármi sú vírusové choroby spôsobené zástupcami z čeľade Arbovírusov. Názov je odvodený z anglického arthropod – borne viruses (vírusy zrodené v článkonožcoch), čo vystihuje práve spôsob ich šírenia pomocou článkonožcov, kde zaraďujeme aj komáre (Culicidae). Je popísaných takmer 500 druhov arbovírusov, pričom okolo 100 z nich spôsobuje ochorenia ľudí. Ide hlavne o zástupcov rodov Alfavírus, Flavivírus a Bunyavírus, ktoré sú prenášané práve komármi. Druhou závažnou skupinou sú parazitárne choroby, medzi ktoré patria, okrem malárie, najmä dirofilarióza, ktorej výskyt bol v posledných rokoch zaznamenaný už aj na Slovensku.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Prírodné ohniská infekcií

Nie všetky druhy komárov sú schopné prenášať uvedené infekcie. Obvykle je táto schopnosť špecifická, to znamená, že určitý druh komára prenáša iba niektoré infekcie, prípadne žiadne. Preto je výskyt danej choroby úzko viazaný na prítomnosť konkrétneho druhu komára na danom území. Ak sa na takéto územie zavlečie aj pôvodca infekcie, táto sa dokáže udržať v populácii komárov aj prenosom na potomstvo cez vajíčka (transovariálne). V takom prípade hovoríme o prírodnom ohnisku nákazy. Takéto ohniská sa v určitom období (aj niekoľko rokov) nemusia vôbec javiť ako aktívne, no v prípade priaznivých podmienok (výdatné dažde, záplavy) dochádza k silnému pomnoženiu komárov a aktivácii ohniska nákazy.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Výskyt vírusových infekcií prenášaných komármi je relatívne málo zdokumentovaný. Príčinou je systém diagnostiky chrípke podobných chorôb. Na presné určenie ich pôvodcu je totiž potrebné odobratie vzoriek a ich laboratórne testovanie, čo sa vo všeobecnosti nerobí. Tieto ochorenia sa spravidla riešia tlmením príznakov (symptomatická terapia) a evidujú sa ako chrípke podobné respiračné ochorenia. Samozrejme, v indikovaných prípadoch, ako je napríklad aj v súčasnosti prebiehajúca epidémia, sa diagnostika vykonáva, avšak je zameraná iba na potvrdenie či vylúčenie pôvodcu tejto epidémie.

Valtická horúčka

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Valtická horúčka ideálne dokumentuje stav česko-slovenskej vedeckej spolupráce. Na štúdiu pôvodcu tejto choroby má významný podiel český odborník RNDr. Zdeněk Hubálek, DrSc. z Ústavu biológie stavovcov Akadémie vied ČR, ktorý svoju bádateľskú činnosť realizoval vo vínom preslávenej oblasti Valtíc na južnej Morave, z čoho pochádza aj názov choroby. Na druhej strane, treba spomenúť, že pôvodcu prvýkrát izolovali Bárdoš a Danielová v roku 1958 v blízkosti obce Ťahyňa na východnom Slovensku (časť Pavloviec nad Uhom v okrese Michalovce). Bol to prvý komármi prenášaný vírus izolovaný v strednej Európe a bol nazvaný práve podľa miesta jeho záchytu – Tahyna virus. Rezervoárom vírusu môžu byť zajace, ježe, hlodavce prípadne netopiere. Choroba u dospelých väčšinou prebehne bez príznakov, no u detí sa často prejaví podobnými príznakmi ako chrípka. Vyskytuje sa hlavne v lete a začiatkom jesene. Charakteristický je náhly nástup horúčky, bolesti svalov, hlavy, kĺbov, zápal hrtanu, nevoľnosť, zápal priedušiek a pľúc, zápal mozgu a postihnutie centrálneho nervového systému. Úmrtnosť doteraz nebola zaznamenaná (1). Od roku 1963 bolo na Slovensku a v ČR zdokumentovaných asi 200 prípadov. V roku 1976 bol tento vírus príčinou 15% prípadov letných chorôb detí v ČR (2).

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Horúčka Sindbis

Pôvodcu choroby prvýkrát izolovali v roku 1955 v egyptskej dedine Sindbis. V Európe bol po prvýkrát zistený na Slovensku blízko Malaciek (1). Hlavnými hostiteľmi v prírode sú vtáky. Vírus u ľudí vyvoláva chorobu, prejavujúcu sa 3 – 4 dňovou horúčkou, bolesťami hlavy, pohybového aparátu a miernou žltačkou (7). Niekedy sa tiež vyskytujú vyrážky na hrudníku a končatinách. Akútna fáza trvá do 10 dní, ale únava a bolesti šliach môžu pretrvávať aj niekoľko mesiacov, pričom sa môže vyvinúť chronický zápal kĺbov (1). V roku 1981 boli zaznamenané stovky prípadov v Škandinávii.

Západonílska horúčka

Jej pôvodca tzv. West Nile Virus je vo svete veľmi rozšírený. V Európe bol dokázaný v južnom Rusku, na Ukrajine, Moldavsku, Bielorusku, Rumunsku, Francúzsku, Španielsku, Portugalsku, Maďarsku, Slovensku a v ČR (1). Najnebezpečnejším prenášačom tohto vírusu je druh komára Culex pipiens biotyp molestus, ktorý žije synantropne (blízko človeka) a často býva príčinou prepuknutia epidémie v mestách (3). Známe je napríklad prepuknutie infekcie v roku 1999 v New Yorku, ktoré si vyžiadalo 7 obetí (4). Na chorobu sú veľmi citlivé kone, u ktorých sa infekcia prejaví horúčkou a zápalom mozgu, stratou koordinácie, chvením svalov a úmrtnosťou okolo 30 % (5). U človeka je charakteristický náhly nástup horúčky trvajúcej 3 – 5 dní. Ďalšie príznaky sú bolesti hlavy, hrdla, pohybového aparátu, vyrážky na trupe a končatinách, únava, nechutenstvo a bolesti brucha. U 15 % prípadov sa objavuje zápal mozgu pečene, pankreasu a srdcového svalu. Zotavenie býva rýchlejšie u detí. Úmrtnosť sa pohybuje medzi 5 – 10 % a týka sa prevažne starších pacientov. V rokoch 1996 – 2000 prebehli v Európe dve veľké epidémie: juhorumunská s 835 prípadmi a juhoruská s 826 prípadmi, z ktorých bolo 40 smrteľných (3). V roku 1997 podľa štúdie vykonanej na Břeclavsku po povodniach bola akútna infekcia zistená u 2 dospelých a 2 detí. Išlo o prvý dôkaz tohto ochorenia ľudí v strednej Európe (6). Na Slovensku bol v roku 2008 realizovaný monitoring protilátok, v ktorom bola zistená prítomnosť protilátok proti WNV len u 0.65 % testovaných (13).

Vírus Batai (Čalovo)

Patrí do rovnakej čeľade ako virus Ťahyňa a v Európe bol prvýkrát izolovaný v roku 1960 v oblasti Čalova na južnom Slovensku (rovnako je aj tento typ nazvaný podľa miesta záchytu). Vírus sa vyskytuje v poľnohospodárskych lokalitách, kde pravdepodobne koluje medzi komármi a domácimi prežúvavcami (1). U ľudí infekcia prebieha ako horúčkovité ochorenie podobné chrípke. Pri sledovaní protilátok v ČR v roku 2004 bol kontakt s týmto vírusom potvrdený u 7 zo 497 vyšetrených (8).

Malária

Malária sa tradične považuje za chorobu trópov, kde každoročne postihne viac ako dvesto miliónov ľudí, pričom takmer 270 miliónov je chronicky infikovaných a takmer dva milióny jej podľahnú. V dôsledku meniacich sa klimatických podmienok sa však môže objaviť aj na Slovensku. Nie je to však až taká novinka, malária pred druhou svetovou vojnou i po nej postihovala východoslovenský región (10 – 15 000 prípadov ročne), čo súviselo aj s vtedajšou hygienickou situáciou a výskytom komárov schopných prenášať nákazu (9). Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vyhlásila Slovensko za nemalarickú oblasť až v roku 1963. Komáre rodu Anopheles, schopné prenášať na človeka maláriu, boli u nás opäť zaznamenané (10). Globálne otepľovanie môže výrazne zmeniť reálnu mapu výskytu tohto ochorenia a jeho ohniská vzniknú aj v našej blízkosti, napríklad v povodí Dunaja, dolného toku Moravy alebo v povodí juhovýchodného Slovenska. Známe sú tiež prípady tzv. „letiskovej malárie“, keď infekciu šíri komár privezený lietadlom z malarickej oblasti v mieste „náhodného“ pristátia.

Dirofilarióza

Dirofilarióza je parazitické ochorenie spôsobené vlasovcami Dirofilaria immitis a Dirofilaria repens. Postihuje hlavne psy, mačky a ostatné voľne žijúce dravce. Známe sú pod názvom srdcové červy, pretože dospelé jedince sa najčastejšie nachádzajú v srdcovej predsieni a komore, pľúcnych artériách a dutej žile hostiteľa. Komár prenáša z krvi živé larvy, nazývané mikrofilárie. V minulosti sa tieto parazity vyskytovali len v oblastiach s tropickým a subtropickým podnebím, ale klimatické zmeny, ako aj migrácia ľudí a zvierat prispievajú k rozšíreniu tohto ochorenia aj na územie Slovenska, Moravy a Čiech (11). Komáre môžu prenášať ochorenie z infikovaných zvierat na človeka. U človeka sa najčastejšie prejavuje podkožnou formou vo forme uzlíkov na hlave a tvári. Prenos na človeka bol u nás po prvýkrát zaznamenaný v roku 2007 (12). Medzi rokmi 2007 – 2017 bolo popísaných 12 prípadov dirofilariózy u ľudí, prevažne z pohraničných oblastí juhovýchodného Slovenska (14).

Skoršiu verziu tohto článku som publikoval na tomto blogu aj v časopise Edukafarm Farmi News, ročník 2. Pre aktuálnosť témy som sa rozhodol o malý upgrade.

Literatúra

1. Hubálek Z. Halouzka J. Arthropod-borne viruses of vertebrates in Europe. Acta Sc. Nat. Brno 1996;30:95.

2. Hubálek Z, Bárdoš V, Medek M, et al. Ťahyňa virus- neutralizační protilátky pacientů na jižní Moravě. Čs. Epidemiol. Mikrobiol. Imunol. 1979;28:87-96.

3. Hubálek Z. European experience with the West Nile virus ecology and epidemiology: Could it be relevant for the New World. Viral. Immunol. 200;13: 415-426.

4. Centers for Disease Control and Prevention. Outbreak of West Nile-like viral encephalitis--New York, 1999. Morbidity and Mortality Weekly Report 1999;48:944946.

5. Hubálek Z., Kříž B. Západonilská horečka. Klin. mikrobiol. inf. lék. 2003;9:59-68.

6. Hubálek Z., Halouzka J., Juřicová Z., Příkazský Z.: Surveillance virů přenosných komáry na Břeclavsku v povodňovém roce 1997. Epidem. Mikrobiol. Imunol. 1999;48:91- 96.

7. Grešíková M., Nosek J. Arbovírusy v Československu. Bratislava: SAV, 1981.

8. Hubálek Z, Zeman P, Halouzka J, et al. Protilátky k virům přenosným komáry u středočeské populace z oblasti zasažené povodní v roce 2002. Epidem. Mikrobiol. Imunol. 2004;53:112-120.

9. Dziuban, M. Malária na východnom Slovensku. In: Sedlák, I. (ed.): Niektore prírodno-ohniskove nákazy na východnom Slovensku. Sborník krajovej patológie východného Slovenska 1 (1961) Košice: Krajské nakladateľstvo všeobecnej literatúry, 1962.

10. Sebesta O, Rettich F, Minár J, et al.Presence of the mosquito Anopheles hyrcanus in South Moravia, Czech Republic. Med Vet Entomol. 2009;23:284-6.

11. Miterpáková M, Hurníková Z, Antolová D, Dubinský P. Climate changes implicated for Dirofilaria dissemination in Slovakia. Wiad Parazytol. 2009;55:429-31.

12. Babal P, Kobzova D, Novak I, Dubinsky P, Jalili N. First case of cutaneous human dirofilariosis in Slovak Republic. Bratisl Lek Listy. 2008;109:486-8.

13. Dorko E, Bušová A, Csank T, Feketeová E, Rimárová K, Diabelková J et al. West nile virus - A new infection in the Slovak republic? Central European Journal of Public Health. 2018; 26: 51-55. 

14. Miterpáková M, Antolová D, Ondriska F, Gál V. Human Dirofilaria repens infections diagnosed in Slovakia in the last 10 years (2007-2017). Wiener Klinische Wochenschrift. 2017; 129(17-18): 634-641.

Ivan Holko

Ivan Holko

Bloger 
  • Počet článkov:  35
  •  | 
  • Páči sa:  3x

Pracujem v oblasti veterinárnej medicíny, kde skúmam mikróby a diagnostikujem infekčné choroby. Spolieham sa hlavne sám na seba a učím tomu aj svoje deti, no záleží mi aj na stave spoločnosti, v ktorej budú žiť.Som jedným zo zakladajúcich členov a okresným predsedom strany SaS, kde spolupracujem pri tvorbe programu v oblastiach poľnohospodárstva, vedy a výskumu. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

750 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Iveta Rall

Iveta Rall

86 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu